Adinu som spoznala na jednej zo svojich ciest do Rumunska, krajiny, ktorá mi učarovala nielen krásnou prírodou, ale hlavne priateľskými a veľmi ochotními ľuďmi. Osobne rada spoznávam kreatívnych ľudí a rozprávam sa s nimi o tom čo ich viedlo k myšlienke začať sa venovať tomu čo robia, aké majú ciele a sny, čo ich napĺňa. Adina bola veľmi ochotná podeliť sa so mnou o svoje “know how” a tiež ma oslovili jej fotografie. Okrem toho, že sú esteticky veľmi pôsobivé, je z nich priam cítiť vôňa pripravených dezertov .
.
Adina je mladá, 28 ročná, talentovaná fotografka z Bukurešti (Rumunsko). Vyštudovala PR a marketing. V súčasnosti pracuje ako PR manažér pre malé začínajúce spoločnosti. Tvorí dezerty pre útulné bistrá a reštaurácie v centre Bukurešti. Zaujíma sa o fotografiu, jedlo (prípravu aj ochutnávanie) a film. Tieto svoje záľuby spojila v projekte s názvom Pancake Planet. Pripravili sme pre Vás rozhovor ako vznikol samotný nápad vytvoriť takýto zaujímavý projekt, ako aj o tom čo, prípadne kto ju v živote inšpiruje a dáva jej silu pokračovať ďalej a tvoriť.
.
Ako vznikol projekt Pancake planet a ako dostal názov?
V určitom okamihu svojho života som bola otrávená zo zlého jedla podávaného v našich reštauráciách. Som trochu úzkostlivá keď ide o jedlo, hlavne o dezerty, tak som začala piecť sama. Na jednom podujatí som pripravovala veľké množstvo palaciniek pre hostí a tak ma napadol názov Pancake planet (planéta palaciniek).
Okrem prípravy dezertov svoje produkty aj sama fotíš. Ako si sa dostala k fotografií a aká je hlavná myšlienka projektu?
Tento projekt nie je len o jedle, ale tiež o fotografii. Môj priateľ je fotograf a veľa ma naučil o tejto pre mňa novej oblasti. Tak som začala tvoriť Food photography. Milujem fotografie na tmavom pozadí s využitím šerosvitu a tak som začala fotiť týmto spôsobom a kombinovať ho s mojimi dezertami. Myslím, že som sa rozhodla správne. Určitým spôsobom mi tento typ fotografie, pri použití prirodzeného svetla pripomína flámske maľby, ktoré tak milujem.
Spomenula si flámske maľby komponované na tmavom pozadí podobne ako tvoje fotografie. Máš obľúbeného autora, medzi fotografmi alebo maliarmi, ktorý ťa inšpiruje pri tvojej práci?
Skutočne obdivujem prácu Lindy Lomelino, bola v zásade prvou fotografkou fotiacou jedlá na tmavom pozadí. Objavila som ju na Instagrame a hneď som sa do jej fotografií a receptov zamilovala. Môj priateľ mi dokonca kúpil jednu z jej kníh. Veľmi ma inšpiruje pri mojej práci. Môžete si pozrieť jej profil na: https://www.instagram.com/linda_lomelino/
Takisto ma inšpiruje Vermeerova tvorba, je mojím najobľúbenejším maliarom. Mala som možnosť vidieť časť jeho prác na vlastné oči. Milujem jeho realizmus, krásu farieb, spôsob akým používa svetlo, scény z každodenného života, ktoré zobrazuje na svojich plátnach. Takmer na každom z nich maľuje okno na ľavej strane. Tiež mám okno po svojej ľavej strane keď fotím. Znamená to teda, že obaja radi využívame prirodzené svetlo.
Viem, že rada cestuješ nielen po Rumunsku, ale aj vrámci celej Európy. Naberáš na svojich cestách aj inšpirácie pre nové recepty? Aké zaujímavé “kúsky” si si doviezla zo zahraničia?
Na cestovaní najviac milujem práve jedlo, rada chodím do miestnych reštaurácií a skúšam nové druhy pokrmov. Uvedomila som si, že keď prídem na nové miesto tak vždy vyhľadávam čínske a kórejské reštaurácie. Zbožňujem ich jedlo, obyčajne pripravené čínskymi resp. kórejskými kuchármi. Dokonca aj keď som bola v Ríme, jedla som veľa thajských a čínskych pokrmov. Najchutnejšiu pizzu a tiramisu som našla na najskrytejších miestach. Vždy si so sebou prinesiem množstvo ingrediencií z rôznych miest, nakúpené korenia pre suovlaki (grécky pokrm z kúskov mäsa grilovaného na ražni), veľa pistácií, dokonca syr feta z Grécka alebo citrónový tvaroh, omáčku peri peri a tiež pár zvláštnych lotosových koláčikov z Veľkej Británie. A keď prídem domov, vždy skúšam miestne recepty z oblastí, ktoré som navštívila. Takto som pripravila chutné tiramisu, lahodnú pizzu a cestoviny. Obľubujem tiež portugalský dezert zvaný pasteis de nata. Pripravovala som ho už doma, ale dúfam, že raz ho ochutnám v samotnom Portugalsku.
V tomto projekte si spojila dve svoje veľké záľuby a to jedlo a fotografiu. Si však aj veľkou fanynkou filmu. Plánuješ do budúcnosti iné formy prezentácie svojich dezertov?
Som veľmi rada, že si sa ma opýtala na film. Pohrávam sa s myšlienkou vytvorenia alebo skôr prepracovania niektorých “filmových” dezertov, podobne ako skvelý dezert z filmu Wesa Andersona, Grand Budapest Hotel. Nešlo by len o prípravu samotného dezertu ale aj o celú scénu. Viem, že s tým bude obrovské množstvo práce, ale verím, že jedného dňa to dokážem. Rada by som točila krátke videá, ale nie tie klasické, ktoré Vás krok za krokom prevedú celým receptom. Išlo by o druh stop motion videa, ktoré by rozprávalo príbeh súvisiaci s dezertom, video, ktoré vás príjme cítiť niečo viac než len ukrútnú túžbu sa najesť.
Aký je tvoj najväčší sen a ako pracuješ na jeho dosiahnutí?
Sľúbila som si, že budem publikovať fotografiu mojich výtvorov každý deň. To ma núti pripravovať jedlo a tiež denne fotiť. Myslím si, že je dôležité mať tento typ pravidiel. Povedzme, že ma to nabáda skúšať denne nové receptúry, hľadať nápady a inšpirácie. Takisto dúfam, že tento spôsob práce mi pomáha zdokonaľovať moje zručnosti, či už v pečení alebo fotografií. Možno si jedného dňa otvorím svoje vlastné malé bistro, s príjemnou uvoľnenou atmosférou, otvorenou kuchyňou a skvelým jedlom.
Máš nejaké osobné motto, citát, ktorý ťa poháňa dopredu?
Mám motto a pretože tak milujem pečenie koláčov, samozrejme to s nimi súvisí. Patrí Julii Child a znie: Párty bez dezertu je len obyčajnou schôdzkou.
Aké sú tvoje najbližšie plány? Chystáš nejaký ďalší projekt?
Nedávno sme dokončili web stránku, kde som vložila moje recepty a fotografie, dúfajúc, že čoskoro vytvorím ucelený foto projekt o jedle a nájdem umelca tvoriaceho taniere,misky a rôzne druhy rekvizít, ktoré by som mohla použiť pri fotení. Tiež by som chcela viac fotiť v prírode a vôbec v exteriéry pretože v súčasnosti fotím len v interiéroch.