V roku 2007 kúpil John Maloof, mladý zberateľ fotografií, 3000 negatívov a neznámy počet nevyvolaných filmov v dražbe za 380 dolárov. Keď Maloof začal filmy vyvolávať, zistil že ich hodnota je oveľa vyššia ako predpokladal. Rozhodol sa preto vyhľadať pôvodnú majiteľku neuveriteľných záberov. Zistiť kto je ich skutočným autorom nebolo však tak jednoduché akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ich autorka si prenajala sklad pod falošným menom a Maloof až pri náhodnom nájdení mena Vivian Maier na jednej s obálok s negatívmi, zistil jej skutočnú totožnosť.
Kto je Vivian Maier?
Vivian Maier (1926 – 2009) bola americká street fotografka narodená v New York City. Svojej vášni, dokumentovaniu sveta okolo seba, sa venovala celý dospelý život, a vytvorila tak jednu z najfascinujúcejších zbierok fotografií zachytávajúcich život americkej spoločnosti v druhej polovici 20.storočia. Napriek tomu, že nafotila celkom až 100 000 negatívov, zachovalo sa po nej viac ako 5 000 historických výtlačkov, stoviek kotúčov filmu, rozhovorov so zvukovými páskami a niekoľko fotoaparátov a kamier, jej práca zostala až do jej smrti v roku 2009 neznáma a nepublikovaná.
Hoci sa v USA narodila, väčšinu svojho detstva prežila vo Francúzsku. A práve tam okolo roku 1949 vznikli jej prvé fotografie. Prvý fotoaparát, Kodak Brownie, iba s jednou rýchlosťou uzávierky, bez ovládania zaostrenia a bez voliča clony nemohol uspokojiť Vivianinu túžbu po zachytení príbehov obyčajných ľudí v dostatočnej kvalite. A tak si po návrate do USA, v roku 1951, kúpila dvojokú zrkadlovku Rolleiflex. Nešlo o fotoaparát pre väčšinového užívateľa, vzhľadom na vysokú cenu a málo intuitívny spôsob používania. Na jeden film bolo možné nafotiť dvanásť záberov vo formáte 56x56mm, tzv. 6×6.
“Spravila som také veľké množstvo záberov, aby som našla svoje miesto vo svete.”
Rolleiflex umožňoval svojim užívateľom komponovať snímky voľným okom, či presnejšie na matnici a vďaka tejto zvláštnosti mohla Vivian Maier nafotiť autoportréty. Tie sa tiahnu jej tvorbou naprieč takmer štyrmi dekádami ako nitka prepájajúca jej tvorivé obdobia. Odhadnúť správnu expozíciu svojho vlastného odrazu v kontexte medzi skutočnými predmetmi alebo ľuďmi na neustále sa meniacej ulici, nie je jednoduché. Vivian zachytávala svoj portrét v odraze zrkadiel či vo výkladoch obchodov, dokonalá kompozícia, s výnimočne presným zaostrením poukazuje nielen na technické znalosti fotografky. Ale je aj dôkazom je fotografického majstrovstva a toho, že v jej práci nič nebolo náhodné, naopak, jednotlivé zábery boli dobre premyslené. Práve v tejto oblasti svojej tvorby najviac experimentuje a dosahuje v nej bravúrne výsledky.
Zázračná opatrovateľka
Vivian s Rolleiflexom na prsiach prečesávala ulice New Yorku, neskôr Chicaga a zdokonaľovala tak svoje umelecké remeslo. Vo svojej tvorbe zachytávala hlavne ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Ako sama hovorila, v bohatých štvrtiach nemožno urobiť toľko fotiek, pretože ľudia sa skrývajú vo svojich drahých domoch a apartmánoch. V obchodných centrách sa zase ľudia pohybovali príliš rýchlo na to, aby ich bolo možné fotografovať.
Ľudia, ktorých fotila jej boli do istej miery podobní, zrkadlili jej vlastnú osamelosť, opustenosť, zúfalstvo a neschopnosť vymaniť sa svojmu osudu. Jej fotografie tak vypovedajú o silnom prepojením medzi ňou a jej objektami. Vivian nám postupne, po častiach odhaľuje svoj vnútorný svet a fotografovanie je pre ňu často jediným liekom na chorobu života.
Pri bližšom skúmaní jej tvorby si môžeme všimnúť zaujímavý fenomén, zatiaľ čo fotky detí, chudobným, úbohých ľudí na ulici, priam sršia porozumením a ide z nich akási neha a pochopenie, pri portrétovaní boháčov sledujeme opačný prístup. Tieto fotky sú plné napätia, hnevu až potlačovanej agresivity. Fotografie vyhotovené z až nepríjemnej blízkosti k objektu, majú atmosféru strachu, akoby im fotografka chcela skôr niečo ukradnúť, než ich odfotiť.
Osamelý génius
Vivian Maier patrí bezpochyby k najlepším street fotografom vôbec. V jej práci je citeľný zmysel pre detail, svetlo a kompozíciu; dokonalé načasovanie; ľudský pohľad; a neúnavná schopnosť neustále fotiť, veľa fotiť a nikdy nezmeškať ani jediný okamih. Kvalita jej tvorby je fascinujúcejšia o to viac, že Vivian nikdy umenie fotografie neštudovala. Jej fotografická tvorba je výrazne ovplyvnená veľkými menami svojej doby. Práce Brassaia a Henriho Cartier-Bressona poznala hlavne zo svojich častých návštev múzeí a galérií.
“Myslím, že nič nemá trvať večne. Musíme uvoľniť miesto iným ľuďom, je to kolobeh. Nastúpiš, a keď dôjdeš na koniec, musíš dať rovnakú príležitosť ďalším, a tak dookola.“
Nezodpovedanou stále zostáva otázka prečo si Vivian celú svoju prácu nechávala pre seba? Prečo nemala potrebu svoju tvorbu ukázať svetu, zdieľať svoje názory vyjadrené obrazom, diskutovať, motivovať seba aj iných a pochybovať o svojej tvorbe v komunite rovnako zmýšľajúcich ľudí? Svojou osamelosťou a uzavretosťou si Vivian vytvorila ochranný štít proti svetu, ktorý pozorne sledovala cez hľadáčik fotoaparátu a ktorého útržky sa nám začali čiastočne odhaľovať až po jej smrti. Jej skutočné dôvody pre nás zostanú už navždy záhadou a my môžeme len polemizovať o tom, že jej najväčšou túžbou bolo žiť v prítomnosti, odpútať sa od minulosti a nemyslieť príliš na budúcnosť. Cvaknutím fotoaparátu zachytiť neopakovateľný, jedinečný moment a potom ho uvrhnúť späť do večného zabudnutia.
Na záver
Dva roky po jej smrti, v roku 2009, založil John Maloof webovú stránku www.vivianmaier.com a niekoľko jej fotografií uverejnil na portáli Flickr. Práca Vivian Maier si takmer okamžite získala celosvetovú pozornosť laickej aj umeleckej verejnosti. Jej život a dielo boli námetom na knihy a dokumentárne filmy, vrátane filmu Hľadá sa Vivian Maier (Finding Vivian Maier, 2013), ktorý mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte a bol nominovaný na Oscara za najlepší dokumentárny film.
Vivian Maier – osamelá, tajomná postava – street fotografka, opatrovateľka, vizuálny génius – sa stala predmetom širokého uznania a pozornosti. Od monografií až po celosvetové galerijné výstavy a rozsiahle uvedenie celovečerného filmu, fotografie ohromujúce svojou kvalitou, autentickosťou a čistotou zobrazenia. Maier po sebe zanechala celoživotné dielo hodné našej pozornosti.
Viac článkov o fotografii, fotografoch a umení nájdete aj na stránke www.sickmindedcult.eu
blog: Mirka Sliacka